Odstraňovanie predsudkov

Ak chceme uznať jednotu ľudstva, musíme úplne odstrániť predsudky, či už rasové, náboženské alebo rodové.

Mylné predstavy a predsudky, ktoré považujú jednu skupinu ľudí za nadradenú druhej skupine, sú hlavnou príčinou súčasných problémov ľudstva. Predsudok je chybné vnímanie alebo mylné úsudky týkajúce sa druhých. Založené sú na nevedomosti, kvôli ktorej si neuvedomujeme skutočnosť, že každý človek je v podstate duchovná bytosť s jedinečnými vlohami a schopnosťami, „baňa oplývajúca drahokamami nedoceniteľnej hodnoty.“ 1

Protilátkou proti korozívnej chorobe predsudkov je vytváranie mocných vzťahov s ľuďmi zo všetkých sfér spoločnosti. „Svedomito hľadajte pravdu a priateľte sa so všetkými ľuďmi,“ 2 povedal ‘Abdu’l‑Bahá.

Jednou z najdôležitejších podmienok, ktoré treba dosiahnuť, aby sme mohli vybudovať zjednotený svet, je dosiahnutie plnej rovnoprávnosti medzi pohlaviami. Rodové predsudky páchajú nespravodlivosť voči ženám a podporujú v mužoch škodlivé postoje, ktoré sa prenášajú z rodiny na pracoviská, do ekonomického a politického života a napokon do medzištátnych vzťahov. Neexistujú žiadne morálne, praktické alebo biologické dôvody, ktoré by mohi ospravedlniť popieranie rovnosti medzi mužmi a ženami.

„Svet ľudí má dve krídla: mužské a ženské,“ poznamenal ‘Abdu’l‑Bahá. „Pokým tieto krídla nebudú rovnako silné, vták nebude môcť vzlietnuť.“ 3

Žiadne etnické ani kultúrne zoskupenie nie je nadradené druhému. Všetci získavajú Božiu lásku v rovnakej miere. ‘Abdu’l‑Bahá povedal: „Boh je Pastier a my sme Jeho stádo. Nie je mnoho rás. Existuje len jedna rasa.“ 4

Biologické a sociálne vedy uznávajú iba jeden ľudský druh, a tým sa stráca akýkoľvek dôvod na rasové predsudky. Každý človek môže prispievať k zlepšovaniu sveta, nehľadiac na to, odkiaľ pochádza.

Rasizmus brzdí potenciál svojich obetí, morálne kazí páchateľov a ničí ľudský pokrok. Ak sa tento problém nepodarí prekonať, jednotu ľudstva bude treba celosvetovo nastoliť a ochraňovať pomocou zákonov a sociálnej politiky.

Keď milujeme národy sveta, nevylučujeme tým lásku k vlastnej vlasti. No bezuzdný nacionalizmus a s ním spojené predsudky musia ustúpiť širšej lojalite, láske ku ľudstvu ako celku. „Nech sa človek nepyšní tým, že miluje vlastnú krajinu,“ povedal Bahá’u’lláh. „Nech sa skôr pyšní tým, že miluje ľudský rod.“ 5

Sváry medzi náboženstvami boli počas celej histórie príčinou nespočetných vojen a konfliktov a hlavnou prekážkou pokroku. Avšak náboženstvo, napísal Bahá’u’lláh, „je najvýznamnejším zo všetkých prostriedkov pre ustanovenie poriadku na zemi a pre spokojnosť všetkých, ktorí na nej žijú.“ 6

Na ceste k dospelosti ľudstva treba odstrániť náboženské predsudky. Nasledovníci všetkých náboženstiev sa musia zaujímať o to, ako vyriešiť rozdiely, ktoré medzi nimi existujú. Pred ich vodcami stojí dôležitá výzva. Mali by sa zamyslieť nad súžobou ľudí v každej časti sveta a spýtať sa samých seba, či by nemohli zmierniť vzájomné rozdiely vo veľkom duchu vzájomnej tolerancie, vďaka ktorej by sa mohli vzájomne snažiť o posilňovanie ľudského porozumenia a mieru.

  1. Bahá’u’lláh, Bahá’u’lláhove Tabuľky zjavené po Kitáb-i-aqdas, Lawh-i-Maqsúd 

  2. ‘Abdu’l‑Bahá, Pařížské rozmluvy 

  3. ‘Abdu’l‑Bahá, The Promulgation of Universal Peace 

  4. ‘Abdu’l‑Bahá, citovaný v The Bahá’í World, zv. III, str. 336. 

  5. Bahá’u’lláh, citovaný v The Promised Day is Come 

  6. Bahá’u’lláh, citovaný v The World Order of Bahá’u’lláh