Zjednocovanie ľudstva

Stredobodom bahájskej viery je presvedčenie, že všetci patríme do jednej ľudskej rodiny. Princíp jednoty ľudstva je „ústredný bod, okolo ktorého sa točí celé Bahá’u’lláhovo učenie.“ ¹

Bahá’u’lláh prirovnal svet ľudstva k ľudskému telu. Vo vnútri tohto organizmu hrajú svoju úlohu milióny buniek, ktoré majú rozličnú formu a funkciu, a udržujú zdravý systém. Princíp, ktorý riadi fungovanie tela, je spolupráca. Jeho rozličné časti nesúperia o zdroje, skôr je každá bunka už hneď od svojho zrodu zapojená do neustáleho procesu dávania a prijímania.

Každý človek je členom tela ľudstva. Každý je vo svojej podstate vznešený a má jedinečnú dušu. Všetci majú spoločný zámer, aby napomáhali neustále napredujúcej materiálnej a duchovnej civilizácii. Všetci sú obyvateľmi a spoločnými správcami jednej planéty a každý má právo využívať výhody takejto civilizácie. Ak jedna časť tela trpí alebo stráda, všetky ostatné súčasti nevyhnutne trpia. Toto rastúce povedomie spoločného dedičstva a vzájomne prepojenej budúcnosti nanovo vymedzuje to, ako chápeme sami seba, a spochybňuje fungovanie súčasnej spoločnosti. Odmieta nepriateľské praktiky fanatických politík, kompetitívny duch dominujúcej ekonomickej aktivity a nespočetné iné situácie, v ktorých sa akceptuje konflikt ako hnacia sila ľudskej spolupráce.

To, že v rozličných prostrediach vznikajú spoločenstvá, ktoré sa riadia hodnotami spolupráce a vzájomnosti, spochybňuje predstavy, že ľudská povaha je vo svojej podstate sebecká, súťaživá a hnaná materiálnymi cieľmi. Je to skôr tak, že máme schopnosť konať na základe „veľkej nesebeckej lásky voči ľudstvu“ ² a môžeme spolupracovať ako „prsty jednej ruky, údy jedného tela.“ ³

Jednota ľudstva však neznamená jednotvárnosť. Bahájske spisy naopak hlásajú princíp jednoty v rôznorodosti. Rôznorodosť ľudskej rodiny by mala byť podnetom k niečomu väčšiemu, než je len obyčajná tolerancia voči rozdielom a oslava povrchných aspektov rozličných kultúr, a to príčinou trvalej lásky a harmónie, „ako to je v hudbe, kde mnohé rozličné tóny vzájomne splynú a vytvárajú tak dokonalý súzvuk.“ ⁴

Ľudskú rodinu – vo všetkej svojej rôznorodosti – môžeme prirovnať ku rozmanitým kvetom jednej záhrady. Hoci sa tieto kvety navzájom líšia svojou farbou a tvarom, všetky „osviežujú vody jedného prameňa, oživuje ich dych jedného vetra, posilňujú ich lúče jedného slnka…“ ⁵ Ľudstvo dokáže prekonať rozdielnosti, ktoré ho rozdeľujú, povedal ‘Abdu’l‑Bahá, „za pomoci kolektívneho a božského centra, ktorým je zákon Boží a skutočnosť Jeho Prejavu…“ ⁶

„Od tohto jedného Boha vzišlo všetko stvorenie a On je jediným cieľom, po ktorom túži všetko, čo je v prírode.“ ⁷