„Vskutku vedz, že duša je znamením Božím, nebeským drahokamom, ktorého skutočnú podobu nepochopili ani tí najučenejší z ľudí a ktorého záhady nemá nádej odhaliť ani akokoľvek bystrá myseľ.“ – Bahá’u’lláh

Duchovné stupne

V bahájskych spisoch sa slovo „duch“ používa vo význame, ktorý poukazuje na určité schopnosti, vyskytujúce sa v rozličných úrovniach existencie, a na potenciál týchto schopností.

Schopnosť rásť alebo „rastlinný duch“, sa objavuje v rastlinnej ríši a prejavuje sa ďalej aj na vyšších úrovniach existencie. No nech už strom dokáže akokoľvek dokonale rásť, nikdy neporozumie schopnosti zmyslového vnímania, ktorá sa prejavuje v živočíšnej ríši.

Zviera vidí, počuje, má čuch, chuť a vníma pocity. Ako však poznamenal ‘Abdu’l‑Bahá, zviera je „zajatcom vo svete prírody a neuvedomuje si skutočnosti, ktoré v prírode existujú a ktoré ju presahujú. Nie je obdarené duchovnou vnímavosťou, je ochudobnené o čaro vedomia, nie je si vedomé existencie Božieho sveta a nedokáže sa vymaniť spod zákonov prírody.“ 1

„Ľudskému duchu“ je vlastná schopnosť získavať poznanie o viditeľných a neviditeľných veciach. „Zo známych skutočností – to znamená z vecí, ktoré sú známe a viditeľné – objavuje nepoznané,“ 2 povedal ‘Abdu’l‑Bahá. Pokrok ľudstva v duchovnom a materiálnom poznaní – ktoré zahŕňa napríklad také oblasti, akými sú vedecký pokrok, rozvoj spravodlivých systémov správy spoločnosti, technologické inovácie, či rozkvet vhodných umeleckých snáh, a tak sa dá pokračovať ďalej – možno pokladať za vyjadrenie schopnosti ľudského ducha.

Aby ľudské bytosti mohli poznávať duchovnú skutočnosť, musí im v tom pomáhať duch viery. ‘Abdu’l‑Bahá vysvetľuje, že „duch viery“ pochádza z „Kráľovstva“ a že „ľudský duch, pokiaľ mu nepomáha duch viery, nespozná duchovné tajomstvá a nebeskú skutočnosť. Rovnako ako zrkadlo, hoci je čisté, vyleštené a jasné, stále potrebuje svetlo. Pokiaľ sa v ňom neodrazí lúč slnka, nedokáže odhaliť nebeské tajomstvá.“ 3 V inom úryvku opisuje ducha viery ako „silu, ktorá pretvára pozemského človeka na nebeského a nedokonalého človeka na dokonalého.“ 4

Nekonečná božská sila, ktorá osvetľuje všetok život, je Duch Svätý, prostredník medzi Bohom a Jeho stvorením. Prejavy Božie čelili obrovskému odporu bez toho, aby im ktokoľvek pomáhal, bez akejkoľvek svetskej moci, no i tak sa vďaka moci Ducha Svätého stali výnimočnými Vzdelávateľmi ľudstva. ‘Abdu’l‑Bahá vysvetľuje, že zakaždým, keď sa vďaka sile Ducha Svätého objaví Prejav Boží, „svet sa obnoví a započne sa nový cyklus. Telo človeka získava nový odev. Podobá sa to jari. Vždy, keď nastane jar, svet prechádza z jedného stavu do druhého. Príchodom jari čierna zem zazelená a polia a divá príroda zakvitnú a začnú rásť rozličné druhy bylín. Stromy ožijú novým životom, objaví sa nové ovocie a započne sa nový cyklus.“ 5

  1. ‘Abdu’l‑Bahá, The Promulgation of Universal Peace 

  2. ‘Abdu’l‑Bahá, Odpovědi na některé otázky, str. 144 

  3. ‘Abdu’l‑Bahá, Odpovědi na některé otázky, str. 208–209 

  4. ‘Abdu’l‑Bahá, Odpovědi na některé otázky, str. 144 

  5. ‘Abdu’l‑Bahá, Odpovědi na některé otázky, str. 145