Pôst

Pôst patrí počas celej histórie ľudstva k dôležitým náboženským zvykom. Mnohé Prejavy Božie prešli v určitom čase Svojho života obdobím rozjímania a postenia sa, počas ktorého intenzívne komunikovali s Bohom, rozjímali nad tajomstvami vesmíru a podstatou Svojho poslania.

Pôst, povedal ‘Abdu’l-Bahá, „je príčinou prebudenia človeka. Srdce sa zjemní a duchovnosť rastie. Toto je spôsobené skutočnosťou, že myšlienky človeka sa zameriavajú na oslavu Boha a vďaka tomuto prebudeniu a povzbudeniu dochádza určite k ideálnemu pokroku.“ ¹

Dôležité je však pripomenúť, že na pôst by sme nemali hľadieť ako na asketickú metódu, či prostriedok k pokániu: „Tento materiálny pôst je vonkajším symbolom duchovného pôstu. Je symbolom sebaovládania, zbavenia sa všetkých chúťok ega, nadobúdania charakteristík ducha, unášania sa nebeským dychom a vznietením sa láskou Božou.“ ²

Bahá’u’lláh určil obdobie devätnástich dní, počas ktorých sa postia dospelí baháji od východu do západu slnka. Toto obdobie sa zhoduje s bahájskym mesiacom Alá, čo znamená vznešenosť, od 2. do 20. marca, po ktorom ihneď nasleduje bahájsky nový rok. Je to čas venovaný modlitbe, meditácii a duchovnému omladeniu.

Pre obdobie pôstu bolo zjavených niekoľko mimoriadnych modlitieb. Napríklad jedna z nich začína týmito slovami:

„Toto je, ó môj Bože, prvý z dní, počas ktorých si nariadil Svojim milovaným dodržiavať pôst. Žiadam Ťa pri Tebe Samom a pri tom, kto sa postil z lásky k Tebe a pre Tvoje potešenie – a nie kvôli egu a túžbe, nie zo strachu z Tvojho hnevu – a pri Tvojich najznamenitejších menách a vznešených prídomkoch, aby si očistil Svojich služobníkov od lásky k čomukoľvek okrem Seba a priblížil ich k miestu rozbresku svetiel Tvojej tváre a sídlu trónu Tvojej jedinosti. Ožiar ich srdcia, ó môj Bože, svetlom Svojho poznania a osvetli ich tváre lúčmi Denice, ktorá žiari nad obzorom Tvojej vôle.“ ³