Bahájske fondy
Vo svete, ktorý predvídal Bahá’u’lláh, sa budú zdroje planéty využívať na rozvoj duchovnej a materiálnej prosperity celej ľudskej rasy. Shoghi Effendi napísal, že „pokrok a vykonávanie duchovných aktivít závisí od materiálnych prostriedkov.“ 1
V bahájskom spoločenstve existujú fondy na rôznych úrovniach: na miestnej, národnej, kontinentálnej a medzinárodnej úrovni. Do týchto fondov môžu prispievať iba baháji. Vďaka tomu môže bahájske spoločenstvo udržiavať svoju činnosť a finančne podporovať rozvoj blahobytu ľudstva.
Tieto fondy na každej úrovni spravujú bahájske inštitúcie, ktoré zodpovedajú za rozhodovanie o využití zdrojov pre spoločenstvo. Samozrejme, že akt prispievania nezaručuje jednotlivcovi prednostné právo, aby konkrétne určoval, ako s fondom naložiť. Každý baháj však môže označiť svoj príspevok tak, aby mohol byť podľa uváženia inštitúcií využitý pre určenú geografickú oblasť alebo pre konkrétnu oblasť činnosti.
Jednotliví baháji sa každý podľa svojich podmienok a možností snažia nesebecky a s radosťou prispievať do rozličných fondov viery. Prispieva sa neverejne a dobrovoľne, vymáhať peniaze od jednotlivých členov sa nesmie. Avšak členovia bahájskeho spoločenstva často na rozličných stretnutiach o stave fondov konzultujú.
Ak bohatý člen spoločenstva obetavo prispeje, bude jeho príspevok zaiste oveľa väčší ako ten, ktorý daruje človek v hmotnej núdzi. No v bahájskych spisoch sa píše, že v očiach Božích je prijateľná akákoľvek suma odovzdaná v duchu obete. V prípade nesebeckého dávania vystupuje do popredia základná pravda týkajúca sa štedrosti, a síce, že tomu, kto dáva, sa zároveň aj dostáva: „Musíme byť sťa fontána či prameň, ktorý stále vyprázdňuje to, čo má, a neustále ho dopĺňa neviditeľný zdroj. Toto je tajomstvo správneho života – neustále dávať pre dobro svojich blížnych, nebáť sa pritom chudoby a spoliehať sa na nezlyhávajúcu štedrosť Zdroja všetkého bohatstva a všetkého dobra.“ 2