Rané bahájske spoločenstvo

Počas desaťročia, ktoré nasledovalo po umučení Bába, sa Bahá’u’lláh stal vedúcou osobnosťou spoločenstva Bábových nasledovníkov v Bagdade. Zreorganizoval záležitosti spoločenstva a vzkriesil jeho ducha. Taktiež sa začal stretávať s obyvateľmi Bagdadu a ich náboženskými vodcami.

Napriek tomu, že Bahá’u’lláh pri odchode z Bagdadu oboznámil Svojich spoločníkov so Svojím poslaním, až v Adrianopole začal otvorene hlásať, že je Prejavom Božím pre dnešnú dobu, ktorého príchod prisľúbil Báb. Do Iránu poslal vyslancov, aby tieto radostné zvesti šírili medzi ostatnými Bábovými nasledovníkmi. Z nich sa všetci, až na malú hŕstku, obrátili k Bahá’u’lláhovi a začali sa nazývať baháji.

Jedným z týchto vyslancov bol aj oddaný veriaci z Yazdu, ktorý sa volal Ahmad. V roku 1865 poslal Bahá’u’lláh Ahmadovi veľmi významný list, alebo „tabuľku“, v ktorom Sám Seba opisuje ako „Slávika Raja“„oslnivú Krásu“, ktorú predpovedali sväté knihy minulosti. Táto tabuľka je dnes zdrojom úľavy pre bahájov na celom svete, ktorí si ju často čítajú v časoch ťažkostí.

Prenasledovanie bahájov v Iráne

Rodiace sa bahájske spoločenstvo muselo vo svojich počiatkoch v Iráne často čeliť krutému prenasledovaniu a utláčaniu. Medzi najslávnejších bahájov, ktorí prišli o život v tej dobe, bol mládenec menom Badí. V roku 1869 vo veku asi 17 rokov bol jedným z prvých bahájov z Iránu, ktorým sa podarilo prísť do väzenského mesta ‘Akká a vstúpiť do Bahá’u’lláhovej prítomnosti. Bahá’u’lláh zveril Badímu list pre iránskeho šacha a povedal mu, aby sa sám vrátil do Iránu a list doručil. Badí šachovi toto posolstvo odvážne odovzdal, keď bol šach na poľovačke, za čo ho mučili a kruto popravili.

Väzenie v ‘Akká, kde bol Bahá’u’lláh zajatý.
Väzenie v ‘Akká, kde bol Bahá’u’lláh zajatý.

V roku 1879 v meste Isfahán uväznili a popravili dvoch bratov, miestnych obchodníkov, ktorých si ľudia vysoko vážili a dôverovali im. Tento čin podnietil vodca piatkových modlitieb, ktorý im dlžil obrovskú sumu peňazí a chcel sa vyhnúť zaplateniu dlhu. Bahá’u’lláh trúchlil nad stratou týchto dvoch bratov vo viacerých Svojich spisoch a nazval ich „Kráľ a Milovaný mučeníkov“„Dvojo žiarivých svetiel.“

Keď sa Bahá’u’lláhove väzenské podmienky v ‘Akká začali zmierňovať, počet pútnikov, ktorí prichádzali do Svätej zeme z Iránu, sa zvyšoval. Keď sa vrátili domov, nárast ich aktivít vyvolával ďalšiu opozíciu zo strany iránskych úradov. V rokoch 1882 až 1883 bolo uväznených a popravených mnoho vedúcich členov teheránskeho bahájskeho spoločenstva. Bahájov často zatýkali aj v iných väčších mestách.

Počiatok šírenia bahájskej viery

Počas posledných rokov Svojho života dal Bahá’u’lláh pokyny niektorým Svojim nasledovníkom a podnietil ich k tomu, aby sa presťahovali do iných krajín, napríklad do Egypta, na Kaukaz, do Turkmenistanu a Indie, kde šírili nové náboženstvo. Kým Bábovo hnutie bolo zamerané v podstate len na šiítskych moslimov, počas neskoršieho obdobia Bahá’u’lláhovho pôsobenia sa do radov Jeho nasledovníkov pridávali aj židia, zoroastrijci a kresťania.

Nabíl-i-A’zam, autor najznámejšieho záznamu dejín Bábovho pôsobenia, cestoval po Egypte, Iraku a Iráne a hlásal medzi ľuďmi zvesti o Bahá’u’lláhovom príchode. V Káhire ho uväznili. Vo väzení sa spriatelil s kresťanským spoluväzňom. Farís Effendi sa stal pravdepodobne prvým kresťanom, ktorý prijal Bahá’u’lláhovu vieru.

Takýto výhľad mal Bahá’u’lláh cez zamrežované okno na more.
Takýto výhľad mal Bahá’u’lláh cez zamrežované okno na more.

V roku 1875 vyslal Bahá’u’lláh ďalšieho vynikajúceho učiteľa Svojej viery, Jamála Effendiho, do Indie. Tam pomohol založiť bahájske spoločenstvá v Bombaji, Kalkate a Madrase. Medzi tými, ktorých učil vieru, bol aj istý Siyyid Mustafa Rumí, ktorý následne založil bahájske spoločenstvo v Barme. V neskorších rokoch aj sám Jamál Effendi vycestoval učiť bahájsku vieru do Barmy, ako aj na Jávu, do Thajska, Singapuru, Kašmíru, Tibetu, severozápadnej Číny a Afganistanu.

Na sklonku Bahá’u’lláhovho života sa slovo Jeho viery začalo šíriť aj na Západ. V marci 1889 význačný orientalista, profesor Edward G. Browne z Cambridgeskej univerzity, prednášal v anglickom Newcastle o vzniku novej viery. Následne mal rovnakú prednášku v Kráľovskej ázijskej spoločnosti v Londýne.

Keď Bahá’u’lláh v roku 1892 zosnul, Jeho viera bola rozšírená asi v pätnástich krajinách.