Bahá’u’lláhova svätyňa
Bahá’u’lláh zosnul na úsvite 29. mája 1892 v 75. roku Svojho života. Jeho duch sa konečne vyslobodil zo života plného strastí. Správu o Jeho zosnutí doručili sultánovi otomanskej ríše a informovali ho o zámere pochovať Bahá’u’lláhove pozostatky v priestoroch sídla v Bahjí, kde Bahá’u’lláh strávil posledných 13 rokov Svojho života. Bol pochovaný krátko po západe slnka ešte v ten istý deň.
Bahá’u’lláhova svätyňa sa stala pre všetkých bahájov miestom, ku ktorému sa každý deň obracajú, keď sa modlia.
V dnešnej dobe tvorí svätyňu ústredná miestnosť plná svetla, ohurujúca svojou jednoduchosťou a nádherou. V strede tejto miestnosti je záhrada a okolo nej menšie miestnosti. V rohu ústrednej miestnosti je izba, v ktorej sú uložené Bahá’u’lláhove pozostatky.
Shoghi Effendi – Bahá’u’lláhov pravnuk – počas svojho pôsobenia ako strážca bahájskej viery navrhol a vytvoril okolo svätyne prekrásne záhrady, patričné prostredie pre toto najsvätejšie miesto. Shoghi Effendi koncipoval záhrady ako rozširujúci sa kruh, v ktorého strede je svätyňa a kaštieľ. Každý kvadrant sa stal inak kompozične riešenou a upravenou záhradou. V záhrade vybudoval päť brán a deväť chodníkov, ktoré sú vysypané kamienkami z brehov Galilejského jazera a drvenými škridlami. Po zosnutí Shoghiho Effendiho sa v jeho veľkolepom pláne skrášľovania okolia Bahá’u’lláhovej svätyne pokračuje ďalej.
Vstúpiť do srdca tohto miesta znamená vstúpiť na miesto pokoja a mieru, do svätyne bez múrov, ktorá je ochránená bez toho, aby bola ohradená. Na tomto mieste sa formálne a presne definované záhrady rozprestierajú okolo historických budov a prírodných prvkov, akými sú napríklad storočia starý figovník sykomorový a pozostatky starodávnej olivovej aleje.
