Zosnutie Shoghiho Effendiho

Shoghi Effendi zosnul náhle 4. novembra 1957 v Londýne na následky chrípky. Mal práve 60 rokov. O päť dní neskôr sa mestom severným smerom poberal jeho pohrebný sprievod na cintorín, ktorý sa vtedy nazýval Great Northern London Cemetery. Tam boli uložené strážcove telesné pozostatky.

Nasledujúci rok bol nad jeho hrobom vybudovaný jednoduchý stĺp, vyrobený z takého istého bieleho mramoru, ktorý on sám vybral pre miesta odpočinku význačných rodinných členov v Hajfe. Na vrchu stĺpu je zemeguľa, na jej prednej strane je Afrika, symbolizujúc veľkú lásku, ktorú Shoghi Effendi prechovával k tomuto kontinentu a k duchovnosti jeho národov. Na jej vrchu sedí veľký pozlátený bronzový orol, reprodukcia japonskej sochy, ktorú mal Shoghi Effendi vo svojej izbe a ktorú obdivoval pre jej realizmus a nádheru.

Strážcovo miesto odpočinku je dnes súčasťou cintorína New Southgate Cemetery a chodia sa k nemu modliť a rozjímať návštevníci z celého sveta.

Bahájske spoločenstvo v rokoch 1957 – 1963

Napriek zdrvujúcemu smútku, ktorý nečakaná smrť strážcu viery spôsobila, a skutočnosti, že najvyšší medzinárodný vedúci orgán nariadený Bahá’u’lláhom ešte nebol zvolený, sa bahájom sveta pozoruhodným spôsobom podarilo udržať si jednotu a jednotné smerovanie.

Päť a pol roka, od smrti Shoghiho Effendiho až do roku 1963, kedy liace bahájskej viery mohol uchopiť Svetový dom spravodlivosti, existovala pre spoločenstvo iba jediná bezpečná cesta, a to s neochvejnou pevnosťou nasledovať strážcov plán expanzie a konsolidácie bahájskeho spoločenstva. Pritom ich viedla a podporovala skupina skúsených a oddaných veriacich, ktorých vybral samotný Shoghi Effendi.

Bahá’u’lláh počas Svojho vlastného života určil pár význačných bahájov za „ruky veci Božej“. Ich úlohu oficiálne zadefinoval ‘Abdu’l‑Bahá vo Svojej Poslednej vôli (Will and Testament of ‘Abdu’l‑Bahá), kde zdôraznil a objasnil ich úlohy, ku ktorým patrila ochrana a propagácia viery. ‘Abdu’l‑Bahá napísal, že strážca musí určiť a usmerniť budúce ruky veci Božej.

Shoghi Effendi počas posledných šiestich rokov svojho života menoval 32 bahájov za ruky veci Božej. Keď zosnul, 27 z nich ešte žilo. Len zopár týždňov pred smrťou napísal Shoghi Effendi list, v ktorom označil ruky veci Božej za „hlavných správcov Bahá’u’lláhovho embryonického svetového spoločenstva národov“. ¹

Keď Shoghi Effendi zosnul, títo „hlavní správcovia“ sa rozhodli, že prevezmú vedenie viery a čo najrýchlejšie dovedú bahájsky svet ku voľbám do Svetového domu spravodlivosti. Národné duchovné rady a baháji na celom svete toto rozhodnutie privítali s úplným súhlasom a lojalitou. Krátko na to, ako ruky veci Božej prevzali dočasnú zodpovednosť za vieru, oznámili, že voľby do Svetového domu spravodlivosti sa budú konať v apríli 1963.

Ruky veci Božej pomáhali bahájskemu spoločenstvu dosiahnuť ciele desaťročného plánu, ktorý spustil strážca v roku 1953. Pod ich vedením sa počet národných duchovných rád viac než zdvojnásobil, z 26, ktoré existovali v čase zosnutia Shoghiho Effendiho, na 56, ktoré prvýkrát volili Svetový dom spravodlivosti.

Shoghi Effendi neurčil nikoho, aby sa v prípade jeho smrti stal jeho nástupcom, striktne sa držiac explicitných kritérií na určenie budúcich strážcov uvedených ‘Abdu’l‑Bahom v Jeho Poslednej vôli. Nemal žiadne deti a žiadny iný žijúci mužský potomok, ktorý by preukazoval potrebné duchovné vlastnosti alebo ktorý by ostal lojálny viere, neexistoval. Po strážcovej smrti všetky ruky veci Božej podpísali dokumenty potvrdzujúce, že nenašli žiadnu písomnú vôľu, v ktorej by Shoghi Effendi mohol určiť svojho nástupcu.

Po strážcovej smrti sa uskutočnilo pár pokusov o rozkol v bahájskom spoločenstve, no bahájske spoločenstvo oplýva takou silou a jednotou, že tieto pokusy boli vždy márne. Keď v roku 1960 jeden z najstarších členov rúk vecí Božej, Charles Mason Remey, tvrdil, že je „dedičným následníkom“ Shoghiho Effendiho, jeho nepodložené tvrdenie nevyvolalo tamer žiadny záujem. Zomrel v roku 1974, pričom o neho nejavilo záujem ani tých zopár ľudí, ktorých spočiatku zaujal.

Podľa kritérií týkajúcich sa ustanovenia strážcu uvedených v Poslednej vôli ‘Abdu’l‑Bahu (Will and Testament of ‘Abdu’l‑Bahá) mal iba Svetový dom spravodlivosti právomoc potvrdiť, či môže alebo nemôže byť ďalší strážca bahájskej viery. Svetový dom spravodlivosti po svojom zvolení v roku 1963 oznámil, že nenašiel žiaden spôsob, ako určiť druhého strážcu, ktorý by nasledoval po Shoghi Effendim, ani ako prijať legislatívu, ktorá by to umožnila.

Vďaka rukám veci Božej zostala bahájska viera počas kritického obdobia po smrti Shoghiho Effendiho zjednotená a ochránená. Svetový dom spravodlivosti napísal o týchto hlavných správcoch viery: „V celej náboženskej histórii nenájdeme žiadny porovnateľný záznam takejto striktnej sebadisciplíny, takej absolútnej lojality a takého úplného sebapopretia u náboženských vodcov, ktorí zrazu prišli o svojho božsky inšpirovaného vodcu.“ ²