Život a práca Shoghiho Effendiho

Počas tridsiatich šiestich rokov, od roku 1921 až do svojho zosnutia v roku 1957, sa Shoghi Effendi plne ponoril do práce, ktorú niesol na pleciach ako menovaný strážca bahájskej viery. Jeho sprevádzajúca ruka riadila vývoj a rast bahájskeho spoločenstva na celom svete počas kritického obdobia jeho jestovovania.

Raný život

Shoghi Effendi bol príbuzným s Bábom aj Bahá’u’lláhom. Narodil sa v Akká v čase, keď jeho starý otec ‘Abdu’l‑Bahá bol stále väzňom. Už od malička každý jeho skutok motivovala neochvejná viera a hlboká oddanosť svojmu starému otcovi. Želal si dokonale zvládnuť angličtinu, aby mohol ‘Abdu’l‑Bahovi slúžiť ako tajomník a tlmočník. A tak na jar 1920 odišiel na Oxfordskú univerzitu, kde si ďalej rozvíjal svoju úžasnú znalosť angličtiny.

Shoghi Effendi ako dieťa.
Shoghi Effendi ako dieťa.

Shogiho Effendiho hlboko zasiahla smrť ‘Abdu’l‑Bahu v novembri 1921. V stave hlbokého žiaľu sa dozvedel, že ho ‘Abdu’l‑Bahá vo Svojej Poslednej vôli menoval strážcom bahájskej viery.

Hoci Shoghi Effendi prežíval hlboký žiaľ, s vervou sa pustil do náročných povinností. Začal vykonávať opatrenia na základe troch dokumentov, ktoré považoval za tri „charty“ bahájskej viery: Bahá’u’lláhovu Tabuľku Karmel, v ktorej vydáva poverenie pre výstavbu Bahájskeho svetového centra vo Svätej zemi, Poslednú vôľu ‘Abdu’l‑Bahu (Will and Testament of ‘Abdu’l‑Bahá), ktorá vytyčovala rámec vývoja bahájskej administratívy, a ‘Abdu’l‑Bahove Tabuľky Božského plánu (Tablets of Divine Plan), ktoré poskytovali smernice pre celosvetový rast bahájskeho spoločenstva.

Po zosnutí ‘Abdu’l‑Bahu vstúpilo bahájske spoločenstvo do novej fázy svojho rastu. Skončilo sa obdobie, ktoré Shoghi Effendi opísal ako jeho „apoštolskú éru“ alebo „hrdinskú éru“, a začala jeho „formatívne obdobie“. Jeho pozícia strážcu predstavovala funkciu a štýl vedenia značne odlišný od pozície ‘Abdu’l‑Bahu.

V roku 1937 sa Shoghi Effendi oženil s Mary Maxwell z kanadského Montrealu. V bahájskom svete sa stala známou pod menom Amatu’l-Bahá Ruhiyyih Khanum. Strážca ju neskôr v posolstve Národnej duchovnej rade Kanady opísal slovami: „moja pomocníčka, môj štít…. a môj neúnavný spolupracovník počas náročných úloh, ktoré nesiem na svojich pleciach.“

Budovanie bahájskej administratívy

Najdôležitejšia vec, na ktorú sa Shoghi Effendi zameral, bolo rozvíjanie Bahá’u’lláhovho administratívneho poriadku. Bahájske inštitúcie sa postupne rozvíjali, mobilizovali ľudské a materiálne zdroje v spoločenstve, čo poskytlo potrebné nástroje pre uskutočňovanie Božieho plánu. Najskôr bolo potrebné vybudovať štruktúru volených miestnych a národných bahájskych inštitúcií, ktoré by spravovali záležitosti rastúceho spoločenstva. Shoghi Effendi viedol tieto rodiace sa inštitúcie tak, aby mohli vykonávať široký rozsah základných činností, ako napríklad propagovať učenie, vydávať literatúru a organizovať život spoločenstva, a popri tom všetkom sa učili ako využívať konzultáciu pri rozhodovaní, ako to predpísal Bahá’u’lláh.

V roku 1937, šestnásť rokov po zosnutí ‘Abdu’l‑Bahu, dosiahli spoločenstvá vo viacerých krajinách dostatočnú administratívnu kapacitu, a tak mohol Shoghi Effendi začať implementovať plány ako ďalej šíriť bahájske učenie a zakladať spoločenstvá na celej planéte, napĺňajúc tak ciele vytýčené v Tabuľkách Božieho plánu (Tablets of the Divine Plan).

Aby mohla táto práca dobre napredovať a mala dostatočnú podporu, začal strážca menovať „ruky veci Božej“, zbory význačných bahájov na každom kontinente, ktorých neskôr označil za „hlavných správcov embryonického Bahá’u’lláhovho Svetového zväzu národov“. Úlohou tohto zboru vysoko postavených veriacich bolo viesť iniciatívy pri propagácii bahájskeho učenia, povzbudzovať získavanie vedomostí a skúseností, pomáhať radám pri ich povinnostiach a vzdelávať ich a poskytovať morálne vodcovstvo a povzbudenie. V roku 1951 Shoghi Effendi menoval členov Medzinárodnej bahájskej rady, ktorú opísal ako predchodcu Svetového domu spravodlivosti. V roku 1954 sa tiež sformovala celosvetová sieť členov pomocných zborov, ktorých úlohou bolo pomáhať rukám veci Božej.

Expanzia bahájskeho spoločenstva

Aby sa podarilo realizovať ciele ‘Abdu’l‑Bahovho Božieho plánu, a to ustanoviť bahájsku vieru v každej krajine, na začiatku strážca povzbudzoval vtedy ešte relatívne malú skupinku bahájov, aby sa rozišli do celého sveta, a pomáhal im pri tom. Zopár z nich sa ihneď vydalo na cestu. Medzi prvými z nich bola americká novinárka Martha Root, ktorá najmenej štyrikát precestovala planétu a predstavila vieru bezpočet dušiam, napríklad aj rumunskej kráľovne Márii, ktorá sa stala prvou osobnosťou z kráľovského rodu, ktorá prijala bahájske učenie. Shoghi Effendi udržoval pravidelnú korešpondenciu s Marthou Root, ako aj s mnohými ďalšími odvážnymi ľuďmi, ktorí opustili svoje domovy a vydali sa šíriť vieru.

Shoghi Effendi ako mladý muž.
Shoghi Effendi ako mladý muž.

Počet bahájov stúpal a ich schopnosť konať sa zvyšovala, a tak začal Shoghi Effendi systematicky uplatňovať ‘Abdu’l‑Bahov plán (vytýčený v Tabuľkách Božieho plánu). Vypracoval sériu špecifických plánov pre mnohé bahájske spoločenstvá s cieľom ďalej šíriť vieru. V roku 1953 sa mohli baháji pustiť do plánu, ktorý Shoghi Effendi opísal ako „osudové, desaťročie trvajúce celosvetové duchovné ťaženie“. Vďaka tejto kampani dosiahli baháji na celom svete úžasné výsledky. Keď ‘Abdu’l‑Bahá zosnul, bola viera rozšírená v približne 35 krajinách. V čase zosnutia Shoghiho Effendiho v roku 1957 bývali baháji v 219 nových suverénnych štátoch, závislých územiach a ostrovoch. V roku 1963 existovalo 56 riadiacich rád, volených na národnej úrovni, známych ako národné duchovné rady, ďalej viac ako 4 500 miestnych duchovných rád a baháji žili vo viac ako 15 000 lokalitách.

Svetové bahájske centrum

Shoghi Effendi počas svojho pôsobenia začal vo Svätej zemi budovať srdce a ústredie celosvetovej viery, pričom zdolával materiálne prekážky, ktoré sa častokrát zdali byť neprekonateľné.

Shoghi Effendi s prenikavým zmyslom pre navrhovanie exteriéru založil prekrásne záhrady na hore Karmel.
Shoghi Effendi s prenikavým zmyslom pre navrhovanie exteriéru založil prekrásne záhrady na hore Karmel.

Medzi mnohými úlohami, ktoré v tejto súvislosti musel vykonať, bola jedna mimoriadne závažná – ochrániť Bahá’u’lláhovu svätyňu a k nej patriace budovy a pozemky. Zabezpečovaním celistvosti týchto nehnuteľností a ich skrášľovaním sa strážca zaoberal až do konca svojho života.

V Hajfe dohliadal na budovanie nadstavby Bábovej svätyne na hore Karmel, ktorá sa so svojou zlatou kupolou preslávila ako „Kráľovná hory Karmel“. Založil tiež úchvatné záhrady okolo oboch svätýň a získal, zreštauroval a skrášlil mnohé ďalšie miesta spojené s bahájskou históriou, vrátane okolia miest odpočinku sestry, brata, matky a manželky ‘Abdu’l‑Bahu.

Shoghi Effendi sa zaoberal aj vytvorením potrebných zariadení pre administratívne centrum viery na hore Karmel. Na svahu hory naplánoval „oblúk“, pozdĺž ktorého mali byť situované budovy medzinárodných inštitúcií bahájskej viery. Prvá z nich, budova Medzinárodného archívu, bola dokončená krátko po jeho zosnutí.

Krízy a víťazstvá

Shoghi Effendi previedol počas svojho pôsobenia bahájske spoločenstvo cez mnohé prekážky. Nemeckých bahájov prenasledoval nacistický režim. V Turecku zatkli a vypočúvali veľké množstvo bahájov. Veľmi rozvinuté spoločenstvo v Ašchabade v 20-tych a 30-tych rokoch 20. storočia nepretržite prenasledoval sovietský režim, až bolo nakoniec rozpustené. V Iráne vypukla ďalšia opozícia voči viere. Bahá’u’lláhov dom v Bagdade skonfiškovali a nebolo možné získať ho naspäť.

Fotografia Shogiho Effendiho z neskoršieho obdobia, ako dohliada na výstavbu záhrad v Bahjí.
Fotografia Shogiho Effendiho z neskoršieho obdobia, ako dohliada na výstavbu záhrad v Bahjí.

So svojím charakteristickým pokojom a vnímavosťou dokázal Shoghi Effendi vidieť možné víťazstvo v každej zdanlivej kríze hroziacej bahájom. Napríklad v Egypte vydali súdy sériu rozsudkov, ktoré boli navonok nepriaznivé, Shoghi Effendi ich však nadšene privítal ako znamenie toho, že bola uznaná nezávislá povaha bahájskej viery. Spoločenstvu pomáhal na národných súdoch a na medzinárodnej úrovni obhajovať svoje základné ľudské práva a zároveň bahájov učil, aby považovali nepriaznivé okolnosti za príležitosti, vďaka ktorým môže pokročiť práca na šírení viery.

Zosnutie Shoghi Effendiho

Napriek tomu, že strážca niesol nesmierne bremeno povinností a zodpovedností, každú voľnú chvíľku venoval pútnikom z Východu i Západu, ktorí navštevovali Svätú zem. Stretával sa s nimi, povzbudzoval ich a radil im a delil sa s nimi o najnovšie správy týkajúce sa pokroku spoločenstva na celom svete.

Zosnul náhle vo veku 60 rokov, počas návštevy v Londýne, kde bol nakúpiť nábytok a ozdobné predmety pre budovy a záhrady Svetového bahájskeho centra. Bahájov na celom svete zanechal v hlbokom žiali. Miesto jeho posledného odpočinku sa nachádza na severe Londýna na New Southgate Cemetery. Dnes je to miesto, kam sa prichádzajú modliť a rozjímať návštevníci z celého sveta.