Príroda a pokrok civilizácie

Dospievanie ľudskej rasy vyžaduje organickú zmenu v štruktúre spoločnosti, ktorá bude plne odrážať nezávislosť všetkých svojich prvkov, ako aj jej recipročný vzťah so svetom prírody, ktorý ju živí a udržuje. Takáto zmena musí ísť ruka v ruke s rozsiahlou zmenou v postojoch a správaní ľudských bytostí. „Ak má byť zabezpečené spasenie ľudstva, musí sa pretvoriť vnútorný život človeka, ako aj jeho vonkajšie prostredie.“ 1

Na to, aby mohla civilizácia existovať, budú vždy potrebné materiálne zdroje. Ľudstvo, poznamenal ‘Abdu’l‑Bahá, si bude „vždy brať z laboratória prírody nové a úžasné veci.“ 2 S tým, ako rastie povedomie jednoty ľudstva, rastie aj uvedomenie si toho, že bohatstvo a zázraky prírody sú spoločným dedičstvom všetkých ľudí, ktorí si zaslúžia rovnocenný a spravodlivý prístup k jej zdrojom. Konanie ľudstva však počas tejto turbulentnej periódy v jeho histórii nie je charakterizované múdrosťou a úsudkom, ktoré patria k dospelosti.

Nemožno poprieť, že súčasný svetový poriadok neochránil životné prostredie od ruinujúceho poškodenia. Spoločnosť pripisuje absolútnu hodnotu rozširovaniu, získavaniu a neustálemu vytváraniu potrieb a ich uspokojovaniu. Je jasné, že takéto ciele samé o sebe nie sú realistickými smernicami pre politiku. No ciele založené na romantickom považovaní prírody za boha sú tiež neadekvátne.

Ľudstvo teraz na svojej ceste k dospelosti čelí mnohým naliehavým praktickým otázkam, napríklad ako vhodne využívať svetové prírodné zdroje, ako najlepšie obhospodarovať pôdu a vyvíjať technológie, ktoré slúžia spoločenstvu vhodným spôsobom a ako spravodlivo vyrábať a distribuovať tovar a služby.

Súperiace politické systémy a štruktúry nedokážu poskytnúť odpovede na tieto otázky a nie sú schopné podporovať systémy potrebné na to, aby sa rešpektovala zem a aby sa organizovali a plne využívali jej suroviny. Bahá’u’lláh predvídal, že jedným z plodov zjednotenia ľudstva bude objavenie sa federatívneho integrovaného systému globálnej vlády, ktorá bude schopná koordinovať spravodlivú distribúciu planetárnych zdrojov a bude schvaľovať zákony, ktoré zaistia celosvetové blaho.

  1. List napísaný v mene Shoghiho Effendiho jednotlivému veriacemu, 27. mája 1932 

  2. ‘Abdu’l‑Bahá, The Promulgation of Universal Peace