Spoločenstvo

Ľudské bytosti neboli stvorené, aby viedli osamelý život, ale skôr preto, aby žili v spoločenstve. Pre naše blaho a pokrok je životne dôležitá spolupráca s ostatnými ľuďmi. „Niektoré zvieratá sú izolované a vedú oddelený život v odlúčení od svojho druhu,“ povedal ‘Abdu’l‑Bahá. „Toto však vôbec neplatí pre človeka. Pre jeho život a bytie je podstatná spolupráca a vzťahy. Keď sa stretávame s druhými ľuďmi, sme šťastní a rozvíjame sa, aj ako jednotlivci aj ako spoločenstvo.“ 1

Spoločenstvá môžu samozrejme vznikať v rozličných prostrediach. Spoločenstvo môžu vytvoriť napríklad obyvatelia dediny alebo susedstva, nasledovníci určitého náboženstva, členovia vzdelávacej inštitúcie alebo určitej profesie.

Akékoľvek spoločenstvo má svoju kolektívnu cieľavedomosť. Tento jeho cieľ udáva do veľkej miery to, akú kultúru bude toto spoločenstvo presadzovať, aké bude zaujímať postoje a aké bude pestovať vzorce myslenia a správania. Ak je cieľom prispievať k zlepšovaniu spoločnosti, stane sa spoločenstvo prostredím, v ktorom sa sily znásobia v zjednotenej činnosti, kde splynie vôľa jednotlivca s vôľou kolektívu a kde podnikateľský duch posilňuje to, že členovia spoločenstva si uvedomujú potrebu spojiť svoje úsilie a prispievať k spoločnému dobru.

„Zvrchovanú potrebu ľudstva predstavuje spolupráca a vzájomná pomoc,“ povedal ‘Abdu’l‑Bahá. „Čím silnejšie sú putá priateľstva a solidarity medzi ľuďmi, tým väčšia bude konštruktívnosť a úspešnosť na všetkých úrovniach ľudskej činnosti.“ 2 Rovnako ako je ľudská bytosť viac, než súčet individuálnych buniek tvoriacich jej telo, tak isto sily zjednoteného spoločenstva v oveľa väčšej miere prekonajú súhrn síl jeho jednotlivých členov.

Baháji žijú a pracujú v desiatkach tisícoch lokalitách na každom svetadieli. Keď sa na nich pozrieme ako na celok, môžeme povedať, že reprezentujú rozmanitosť celej ľudskej rasy. Bahájske rodiny a priatelia, nech už žijú kdekoľvek, sa usilujú uplatňovať Bahá’u’lláhovo učenie, aby dosiahli materiálny a duchovný pokrok svojich spoločenstiev. Snažia sa prispievať k procesu budovania spoločenstva, kedy sa vzájomne prepája uctievanie a úsilie o spoločné dobro. Táto snaha sa vyznačuje ochotou učiť sa. Vítaný je každý, kto by chcel prispieť k tomuto procesu. Jeho zmyslom je predovšetkým pomáhať zvyšovať kapacitu rastúceho počtu ľudí vziať do svojich rúk vlastný duchovný, sociálny a intelektuálny rozvoj. Môžu sa tak považovať za aktívnych účastníkov na vlastnom pokroku aj na pokroku svojich spoločenstiev, než len za pasívnych pozorovateľov udalostí, na ktoré nemajú vplyv.

  1. ‘Abdu’l‑Bahá, The Promulgation of Universal Peace 

  2. ‘Abdu’l‑Bahá, The Promulgation of Universal Peace