Citáty od Svetového domu spravodlivosti

Svetový dom spravodlivosti prostredníctvom svojich posolstiev poskytuje analýzy, víziu a usmernenie, pomáhajúc rastúcemu bahájskemu spoločenstvu zúčastňovať sa na budovaní svetovej civilizácie. Medzi tieto posolstvá patrí list, ktorý je adresovaný bahájskemu spoločenstvu každý rok 20. alebo 21. apríla, známy ako riḍvánové posolstvo. Z času na čas Svetový dom spravodlivosti adresuje tiež posolstvá širokej verejnosti, v ktorých píše o pohľade na záležitosti, týkajúce sa blahobytu planéty.

Nižšie sú uvedené krátke výňatky z posolstiev Svetového domu spravodlivosti. Oveľa širší výber možno nájsť v Bahá’í Reference Library.




Nejednota je jadrom problémov, ktoré tak vážne sužujú planétu. Preniká postojmi vo všetkých oblastiach života. Leží v srdci všetkých hlavných konfliktov medzi národmi a ľuďmi. Ešte vážnejšie však je to, že nejednota je bežná vo vzťahoch medzi náboženstvami a v ich vnútri, čím narúša všetok duchovný a morálny vplyv, ktorý majú náboženstvá vytvárať, pretože je to ich primárny cieľ. (Bahájom sveta, 26. novembra 1992)

Bahájske spoločenstvo usilovne pracovalo v rámci celosvetových plánov, ktoré pripravil Svetový dom spravodlivosti, a uspelo v ustanovení modelu bahájskeho života, ktorý podporuje duchovný rozvoj jednotlivca a smeruje kolektívnu energiu jej členov k duchovnému oživeniu spoločnosti. Získalo schopnosť priniesť posolstvo veľkému počtu vnímavých duší, utvrdiť ich vo viere a prehĺbiť ich chápanie základov viery, ktorú prijali. Naučilo sa premeniť zásadu konzultácie formulovanej svojím zakladateľom do efektívneho nástroja kolektívneho rozhodovania a vzdelávať svojich členov, ako ju používať. Vytvorilo programy na duchovné a morálne vzdelávanie svojich mladších členov a rozšírilo ich nielen pre vlastné deti a mladšiu školskú mládež, ale aj pre širšiu spoločnosť. S talentami, ktoré má k dispozícii, vytvorilo bohatý zdroj literatúry obsahujúci publikácie v mnohých jazykoch, ktoré sa venujú vlastným potrebám ako aj záujmom širokej verejnosti. Čoraz viac sa zapája do záležitostí spoločnosti a podujíma sa na širokú radu projektov sociálneho a ekonomického rozvoja...Významne pokročilo v znásobovaní ľudských zdrojov prostredníctvom vzdelávacích programov ustanovených v základoch spoločenstva a objavilo metódy a nástroje na ustanovenie udržateľného modelu rastu. (Bahájom sveta, Ridván 2006)

Tisícky ľudí, ktorí predstavujú rozmanitosť celej ľudskej rodiny, systematicky študujú Tvorivé Slovo v dôstojnom a zároveň povznášajúcom prostredí. V snahe uplatňovať takto získané porozumenie v procese činnosti, retrospektívy a konzultácie zisťujú, že ich schopnosť slúžiť veci sa posúva na novú úroveň. Na najvnútornejšiu túžbu každého srdca zhovárať sa so svojím Tvorcom odpovedajú skutkami spoločného uctievania v rozličných prostrediach, zjednocujú sa s ostatnými pri modlitbe, prebúdzajú duchovnú vnímavosť a vytvárajú životný štýl, ktorý sa vyznačuje zbožnosťou. Keď sa navzájom navštevujú a chodia k príbuzným, priateľom a známym, nadväzujú s nimi zmysluplné rozhovory na duchovné témy, prehlbujú ich vedomosti o  viere, delia sa o Bahá’u’lláhovo posolstvo a vítajú narastajúci počet ľudí, ktorí sa k nim pridávajú v tomto mocnom duchovnom snažení. Uvedomujú si túžby detí vo svete a potrebu ich duchovného vzdelávania, a preto rozširujú svoje úsilie, aby zapájali neustále rastúci počet účastníkov do vyučovania, ktoré sa stáva stredobodom príťažlivosti pre mládež a upevňuje korene viery v spoločnosti. Pomáhajú mladšej školskej mládeži prejsť kritickou etapou života a zosilnieť tak, aby mohli sústrediť svoju energiu na napredovanie civilizácie. A vďaka pribúdaniu ľudských zdrojov dokáže čoraz viac z nich vyjadriť svoju vieru prostredníctvom vzrastajúceho úsilia, ktoré odpovedá na potreby ľudstva duchovného i materiálneho charakteru. (Bahájom sveta, Riḍván 2008)

Deti sú najdrahším pokladom, ktorý spoločenstvo môže vlastniť, pretože v nich je prísľub a záruka budúcnosti. Nesú semienka charakteru budúcej spoločnosti, ktorý do veľkej miery tvaruje to, čo dospelí v spoločenstve ohľadom výchovy detí urobia alebo neurobia. Deti sú zverenectvom, ktoré žiadne spoločenstvo nemôže beztrestne ignorovať. K životne dôležitým aspektom potrebného prístupu patrí bezpodmienečná láska k deťom, spôsob, akým k nim pristupujeme, pozornosť, ktorú im venujeme, duch dospelého správania voči nim. Láska vyžaduje disciplínu, odvahu privykať deti na ťažkosti, netolerovať ich vrtochy ani im nedovoliť robiť si, čo chcú. Treba udržiavať takú atmosféru, aby deti cítili, že patria k spoločenstvu a podieľajú sa na jeho cieľoch. (Bahájom sveta, Riḍván 2000)

Udržiavanie nevedomosti je najžalostnejšou formou útlaku. Tá upevňuje mnohé predsudky brániace dosiahnutiu jednoty ľudstva, ktorá je cieľom a princípom Bahá’u’lláhovho zjavenia. Prístup k poznaniu je právom každej ľudskej bytosti a zodpovednosť za jeho vytváranie, uplatňovanie a šírenie je zodpovednosť, ktorú musí niesť na pleciach každý jednotlivec podľa svojho nadania a schopností pri veľkom snažení budovať veľkú prosperujúcu civilizáciu. Spravodlivosť vyžaduje univerzálnu účasť. Zatiaľ čo pôsobenie v sociálnej oblasti môže v istej miere predstavovať poskytovanie tovaru a služieb, prvotným zámerom by malo byť budovanie schopností v danom obyvateľstve, aby sa mohlo podieľať na vytváraní lepšieho sveta. (Bahájom sveta, Riḍván 2010)

Počas ľudských dejín bolo vzájomné pôsobenie týchto troch činiteľov (jednotlivca, inštitúcií a spoločenstva) popretkávané ťažkosťami na každom kroku: jednotlivci volali po slobode, inštitúcie žiadali poslušnosť a spoločenstvo si nárokovalo na uprednostnenie. Každá spoločnosť, jedným či druhým spôsobom, definovala vzťahy, ktoré túto trojicu viažu, čo dávalo podnet pre obdobia stability prelínajúce sa s nepokojmi. V súčasnosti, v tejto dobe prechodu, keď sa ľudstvo usiluje dosiahnuť kolektívnu vyspelosť, oplývajú tieto vzťahy – ba dokonca samotná koncepcia jednotlivca, spoločenských inštitúcií a spoločenstva – i naďalej nespočetnými krízami. Celosvetová kríza autority poskytuje dostatok dôkazov. Jej zneužívanie bolo natoľko závažné a teraz vyvoláva takú hlbokú podozrievavosť a nevôľu, že na svete začína byť stále ťažšie vládnuť – a túto situáciu ešte zhoršuje oslabenie spoločenských pút. Každý Bahá’u’lláhov nasledovník dobre vie, že cieľom Bahá’u’lláhovho zjavenia je dať bytie novému stvoreniu. Ešte ani „z Jeho pier nevyšlo Prvé volanie a už nastal zásadný prevrat v celom stvorení a všetci, ktorí sú v nebesiach, a všetci, ktorí sú na zemi, sa do hĺbky otriasli“. Jednotlivca, inštitúcie a spoločenstvo – troch protagonistov božského plánu – formuje priamy vplyv Jeho zjavenia a pre každého sa vynára nová koncepcia vhodná pre ľudstvo, ktoré dospelo. Taktiež vzťahy, ktoré ich viažu, prechádzajú hlbokou premenou a do ríše jestvovania prinášajú sily budujúce civilizáciu. Tieto môžu začať pôsobiť jedine prostredníctvom dodržiavania Jeho výnosov. (Konferencii kontinentálnych zborov poradcov, 28. decembra 2010)

Veľký mier, ku ktorému sa po stáročia upínali srdcia ľudí dobrej vôle, ktorého predstavu ospevovali nespočetné generácie básnikov a predvídali proroci a ktorého príchod od vekov sľubovali všetky sväté písma, je teraz konečne reálnou možnosťou, dosiahnuteľnou pre všetky národy sveta. Prvýkrát v histórii sa stala táto planéta so všetkými svojimi rôznymi národmi prehľadnou pre každého jednotlivca. Svetový mier je nielen možný, ale pre ďalší vývoj na tejto planéte nutný. Je to ďalší stupeň evolúcie na tejto planéte… (Prísľub svetového mieru)

Likvidácia atómových zbraní, zákaz použitia otravných plynov a odsúdenie bakteriologickej vojny automaticky neodstránia korene, z ktorých vzniká vojna. Tieto praktické kroky, nech sú akokoľvek dôležité ako viditeľné články mierového procesu, sú viac-menej samé o sebe príliš povrchné, než aby mali trvalý vplyv. Jediné úspešné riešenie je možné iba v rámci prijatia globálneho pohľadu a prístupu. (Prísľub svetového mieru)

Každým uplynulým dňom rastie nebezpečie, že silnejúce plamene náboženských predsudkov zapália celosvetový požiar, ktorého následky sú nepredstaviteľné. Takéto nebezpečenstvo nedokáže civilná vláda bez pomoci prekonať. Ani by sme si nemali navrávať, že naliehavé výzvy k vzájomnej tolerancii môžu samé o sebe vykoreniť nevraživosť, ktorá si robí nárok na Božie sankcie. Kríza vyzýva náboženských vodcov, aby sa rozlúčili s minulosťou, a stali sa tými, ktorí umožnia spoločnosti vysporiadať sa so zožierajúcimi predsudkami voči rase, pohlaviu a národnosti. Jediný dôvod na to, aby niekto mohol vplývať na svedomie ostatných, musí stáť na základoch službe celému ľudstvu. V tomto najväčšom rozhodujúcom momente v histórii civilizácie nemôže byť požiadavka na takúto službu jasnejšia. „Blahobyt ľudstva, jeho mier a bezpečnosť nemožno dosiahnuť,“ nalieha Bahá’u’lláh, „pokým nebude pevne ustanovená jeho jednota.“ (List adresovaný svetovým náboženským vodcom)