Rozvoj bahájskeho spoločenstva po roku 1963

Sté výročie Bahá’u’lláhovho verejného vyhlásenia v apríli 1963 sa vyznačovalo dvoma sľubnými udalosťami: prvýkrát bol zvolený Svetový dom spravodlivosti, najvyššia inštitúcia Bahá’u’lláhovho administratívneho poriadku, a pár dní potom sa konal prvý bahájsky svetový kongres v Londýne. 7000 účastníkov tohto kongresu svojou prítomnosťou vyjadrilo skutočnosť, že bahájske svetové spoločenstvo sa za uplynulú dekádu dramaticky rozrástlo.

Spoločenstvo, ktoré Svetový dom spravodlivosti zdedil, sa rapídne rozrástlo vďaka prvému globálnemu plánu týkajúceho sa rastu a konsolidácie bahájskej viery, ktorý vytvoril Shoghi Effendi. Baháji teraz bývali vo viac ako 14 000 lokalitách v 259-tich štátoch, závislých územiach a ostrovoch. V 56-tich krajinách boli národné duchovné rady. Hoci bola bahájska viera zatiaľ počtom relatívne malá, nadobudla charakteristiky svetového náboženstva. Stále viac sa prejavovala kultúrna prispôsobivosť viery a jej potenciál osloviť široké rozmanité vrstvy ľudí. Taktiež v jej kolektívnom živote sa začínalo ukazovať to, ako môže Bahá’u’lláhovo zjavenie budovať spoločnosť.

Svetový dom spravodlivosti krátko po svojom ustanovení pokračoval v spôsobe, akým Shoghi Effendi rozvíjal bahájsku vieru, a to sériou globálnych niekoľkoročných plánov. Výsledkom bolo to, že bahájske spoločenstvo sa značne rozrástlo, a to na viac ako 5 miliónov členov, ktorí dnes sídlia vo viac ako 100 000 lokalitách.

Od roku 1963 do roku 1973 sa významne zmenilo medzinárodné zloženie členov bahájskeho spoločenstva, pretože do viery vstúpili veľké počty ľudí z Afriky, Ázie a latinskej Ameriky. Počet kmeňov a menšinových skupín sa počas tejto dekády viac ako zdvojnásobil a počet národných rád vzrástol z 56 rád, ktoré prvýkrát volili Svetový dom spravodlivosti, na 113. Dnes je týchto rád viac ako 170.

Pozitívny vplyv na ľudstvo

Bahá’u’lláh poveril Svetový dom spravodlivosti úlohou pozitívne vplývať na všeobecné blaho ľudstva, podporovať vzdelanie, mier a prosperitu. Svetový dom spravodlivosti už viac ako 50 rokov venuje svoju energiu a zdroje tomu, aby vytvoril celosvetové spoločenstvo, ktorého členovia môžu aplikovať Bahá’u’lláhovo učenie vo svojich lokalitách podľa svojich konkrétnych potrieb.

Poznať bahájske učenie je jedna vec. Aplikovať ho na svoj život a potreby spoločnosti je niečo, čo sa musíme učiť. Tým, že sa viera rozšírila do nových oblastí, začali baháji systematicky skúmať to, ako prakticky používať Bahá’u’lláhovo učenie v rámci rozvoja spoločenstiev – na poli vzdelávania, starostlivosti o zdravie, gramotnosti, poľnohospodárstva a komunikačných technológií.

Obdobie rozľahlého experimentovania viedlo k tomu, že sa objavili procesy, ktorých cieľom je zvyšovať kapacitu populácie, aby bola schopná prevziať zodpovednosť za svoj duchovný, sociálny a intelektuálny rozvoj. V roku 1996 začal Svetový dom spravodlivosti realizovať v bahájskom svetovom spoločenstve globálny program, vďaka ktorému pokročilo na nový stupeň svojho rastu.

Baháji sveta, ktorí dovtedy boli malým spoločenstvom zaoberajúcim sa svojim vlastným životom a aktivitami, začali robiť aktivity pre širokú verejnosť, blahodárne vplývajúc na život ľudstva. Svetový dom spravodlivosti založil v každej krajine vzdelávacie inštitúty, s cieľom pomôcť bahájom získavať poznatky, zručnosti a duchovné chápanie.

Baháji vo svojich susedstvách či osadách po celom svete robia tieto kľúčové aktivity: vyučovanie v detskej škole, programy duchovného posilňovania pre mládež, modlitebné stretnutia a študijné skupinky, ktorých cieľom je zvyšovať schopnosti, ako slúžiť druhým.

Spôsob, ktorý charakterizuje fungovanie celosvetového bahájskeho spoločenstva, je systematická činnosť a prístup v duchu učenia sa – plánovanie, činnosť a prehodnocovanie.

Ďalší rozvoj

Ruka v ruke s rastom bahájskej viery a zväčšovaním rozsahu jej práce, sa rozvíjalo aj jej duchovné a administratívne svetové centrum. Svetový dom spravodlivosti zostavil a vydal svoju vlastnú ústavu (1972), menoval Kontinentálny zbor poradcov (1986), čím pre budúcnosť zabezpečil funkciu rúk veci Božej a založil Medzinárodné centrum pre učenie viery (1973) vo svetovom centre viery. V roku 1983 sa Svetový dom spravodlivosti presťahoval do svojho trvalého sídla na hore Karmel. Komplex administratívnych budov na oboch stranách sídla bol dokončený v roku 2001 slávnostným otvorením budovy Medzinárodného centra pre učenie viery.

Vo Svätej zemi pokračovali práce na ochraňovaní a skrášľovaní svätýň Bahá’u’lláhaBába, ako aj ďalších miest spojených s históriou viery. V roku 2001 bolo otvorených 19 prekrásnych záhradných terás, ktoré sa kaskádovito rozprestierajú nad Bábovou svätyňou a pod ňou, od úpätia hory až na jej samotný vrchol. Zvýraznila sa tak krása týchto miest a prejavila sa bahájska vízia harmónie a premeny.

Kontinentálne domy uctievania boli zriadené v Panama City v Paname (v roku 1972), v Tiapapata, v Západnej Samoe (1984) a v New Delhi, v Indii (1986) a v Santiagu, v Chile (2016).

V roku 1979, keď v Iráne začala islamská revolúcia, muselo ťažko skúšané bahájske spoločenstvo v tejto krajine opäť čeliť krutému prenasledovaniu. Situácia prispela k zviditeľneniu bahájskej viery. Svetoví lídri a vlády ju dnes stále viac a viac uznávajú. V niektorých prípadoch sa už obrátili na bahájov s otázkami týkajúcimi sa rozličných sociálnych a morálnych problémov ľudstva, zaujímajúc sa o názory a riešenia z pohľadu bahájskej viery.

Na Bahá’u’lláhovu počesť a na pamiatku stého výročia Jeho zosnutia bolo obdobie od 21. apríla 1992 do 20. apríla označené ako svätý rok. Spomienková slávnosť sa konala v okolí Jeho svätyne a zúčastnilo sa jej takmer 3000 bahájov reprezentujúcich každé národné spoločenstvo z celého sveta. Neskôr v tom roku sa konal druhý bahájsky svetový kongres v meste New York City. Prišlo naň približne 27 tisíc bahájov z každej vrstvy spoločnosti. Jubileum oslavovali spoločne s tisíckami ďalších, ktorí sa zúčastnili deviatich regionálnych konferencií na piatich kontinentoch, pričom boli videokonferenčne spojení so svetovým centrom.

V roku 1985 prispel Svetový dom spravodlivosti k medzinárodnej diskusii o mieri svojím posolstvom národom sveta, v ktorom vytýčil základné predpoklady pre ustanovenie celosvetového mieru a prosperity. Baháji na celom svete priniesli toto posolstvo predstaviteľom štátov a mnohým ďalším ľuďom. Inšpirovaní obsahom posolstva sa zúčastňovali diskusií, seminárov, konferencií a mierových aktivít.

V roku 2002 v reakcii na rastúcu vlnu náboženskej intolerancie napísal Svetový dom spravodlivosti list svetovým náboženským vodcom, volajúc po novom dialógu o hnutí medzi náboženstvami a o úlohe náboženstva v spoločnosti. Vyzval ich, aby venovali náležitú pozornosť princípu jednoty náboženstva ako predpokladu pre ustanovenie mieru.

Svetový dom spravodlivosti od svojho vzniku podniká tiež široké spektrum aktivít v oblastiach, akými sú napríklad ľudské práva, celosvetová prosperita a pokrok žien. Baháji sa stále intenzívnejšie zapájajú do diskusií, ktoré sa týkajú záležitostí spoločnosti, a to na pôde Spojených národov, na medzinárodných fórach a pri všetkých možných príležitostiach na národnej a miestnej úrovni. Vedúcu úlohu v bahájskych aktivitách zohrávajú mladí ľudia, ktorí prekypujú energiou a tešia sa relatívnej slobode.

Bahájske chápanie duchovnosti zahŕňa nielen osobný a kolektívny život, ale tiež pokrok ľudstva ako celku. Vznik takéhoto celosvetového náboženského spoločenstva napredujúceho pod vedením Svetového domu spravodlivosti poskytuje presvedčivý dôkaz, že sa ľudská rasa vo všetkej svojej rozmanitosti môže naučiť žiť a pracovať ako jedna zjednotená rodina vo svojom celosvetovom domove.