Citáty

Úvodný výber výňatkov z bahájskych spisov na tému bahájsky správny poriadok.

Tento správny poriadok sa od základu líši od čohokoľvek, čo predtým ustanovil akýkoľvek Prorok, pretože jeho zásady zjavil Sám Bahá’u’lláh, ustanovil jeho inštitúcie, určil osobu, aby vysvetľovala Jeho Slovo, a dal potrebné právomoci orgánu vytvorenému k tomu, aby doplňoval a uplatňoval Jeho legislatívne príkazy. V tom spočíva tajomstvo jeho sily, jeho základná odlišnosť a záruka voči rozpadu a rozkolu. (Shoghi Effendi, Bahá’u’lláhův světový řád)

Mali by sme bez váhania uznať, že Bahá’u’lláh nielenže naplnil ľudstvo novým a oživujúcim Duchom, nielenže vyslovil isté všeobecné princípy, či predložil konkrétnu filozofiu, akokoľvek presvedčivú, dôkladnú a univerzálnu. Na rozdiel od minulých zriadení k tomuto všetkému, rovnako ako neskôr ‘Abdu’l‑Bahá, pridal presne a jasne formulované zákony, založil jednoznačné inštitúcie a stanovil základy Božského spoločenského poriadku. Majú byť vzorom pre budúcu spoločnosť, vrcholným nástrojom pre ustanovenie Najväčšieho mieru, jedinou silou pre zjednotenie sveta a vyhlásením vlády spravodlivosti a práva na zemi. Obaja nielenže zjavili všetky nariadenia potrebné pre praktické uskutočnenie ideálov, ktoré Proroci Boží predvídali a ktoré od nepamäti podnecovali predstavivosť veštcov a básnikov všetkých dôb. (Shoghi Effendi, Bahá’u’lláhův světový řád)

Pokiaľ je tento systém stále v detských počiatkoch, nech nikto nesprávne nechápe jeho podstatu, nezmenšuje jeho význam, alebo si nesprávne nevysvetľuje jeho zámer. Základ, na ktorom je tento Svetový poriadok založený, je nemenný Boží zámer pre ľudstvo v tento deň. Zdroj, z ktorého čerpá svoju inšpiráciu, nie je nikto menší než Bahá’u’lláh Sám. Jeho štítom a obrancom sú na boj pripravené zástupy Kráľovstva Abhá. Jeho semienkom je krv nie menej než dvadsaťtisíc mučeníkov, ktorí obetovali svoje životy, aby sa mohol zrodiť a prekvitať. Osou, okolo ktorej sa otáčajú jeho inštitúcie, sú autentické nariadenia ‘Abdu’l‑Bahovej Poslednej vôle. Jeho vedúcimi princípmi sú pravdy, ktoré Ten, ktorý je neomylným Vysvetľovateľom učenia našej viery, tak jasne ozrejmil vo Svojich verejných prejavoch po celom Západe. Zákony, ktoré riadia jeho pôsobenie a ohraničujú jeho funkcie, sú tie, ktoré boli výslovne ustanovené v Kitáb-i-aqdas. Sídlo, okolo ktorého se budú zhromažďovať jeho duchovné, humanitárne a správne činnosti, je Mashriqu’l-Adhkár a jeho vedľajšie budovy. Piliere, ktoré podopierajú jeho autoritu a sú oporou jeho štruktúry, tvorí dvojica inštitúcií strážcovstva a Svetového domu spravodlivosti. Ústredným a základným cieľom, ktorý ho oživuje, je ustanovenie Nového svetového poriadku, ako ho načrtol Bahá’u’lláh. Spôsoby, ktoré používa, štandardy, ktoré vštepuje, sa neprikláňajú ani k Východu, ani k Západu, ani k židom, ani k pohanom, ani k bohatým, ani k chudobným, ani k bielym, ani k farebným. Jeho heslom je zjednotenie ľudského rodu. Jeho zástavou je „Najväčší mier“. Jeho vyvrcholením príchod onoho zlatého milénia – Dňa, kedy sa kráľovstvá tohto sveta stanú Kráľovstvom Samotného Boha, Kráľovstvom Bahá’u’lláha. (Shoghi Effendi, Bahá’u’lláhův světový řád)

Pán prikázal, aby bol v každom meste ustanovený dom spravodlivosti, v ktorom sa budú schádzať poradcovia v počte Bahá. A ak sa tento počet prekročí, nebude to na prekážku. Mali by si počínať, ako keď vstupujú na Dvor prítomnosti Boha, Vznešeného, Najvyššieho, a hľadia na Toho, kto je Nevidený. Patrí sa, aby boli medzi ľuďmi dôverníkmi Milosrdného a považovali sa za strážcov, ktorých Boh určil pre všetkých, ktorí prebývajú na zemi. Sú povinní spoločne sa radiť a zvažovať záujmy služobníkov Božích kvôli Bohu samotnému rovnako, ako zvažujú svoje záujmy, a zvoliť si to, čo je vhodné a primerané. Tak vám prikazuje Pán, váš Boh. Vyvarujte sa, aby ste odhodili to, čo je jasne zjavené v Jeho tabuľke. Buďte bohabojní, ó vy, ktorí chápete! (Bahá’u’lláh, Najsvätejšia kniha, Kitáb-i-aqdas, str.36)

Týmto duchovným radám pomáha Boží duch. Ich obrancom je ‘Abdu’l‑Bahá. Rozprestiera nad nimi Svoje krídla. Existuje väčšia štedrosť než táto? Tieto duchovné rady sú žiariacimi lampami a nebeskými záhradami, z ktorých sa do všetkých krajov rozširujú vône svätosti a na všetky stvorené bytosti doďaleka svieti svetlo poznania. Z nich do všetkých strán prýšti duch života. Vskutku, ony sú mocnými zdrojmi ľudského pokroku, po všetky časy a za každých okolností. (‘Abdu’l‑Bahá, Selections from the Writings of ‘Abdu’l‑Bahá)

Základné predpoklady vzťahujúce sa na tých, ktorí sa spoločne radia, sú čistota motívu, oslňujúca žiara ducha a odpútanosť od všetkého okrem Boha. Musia byť priťahovaní Jeho božskými vôňami, prejavovať skromnosť a pokoru medzi Jeho milovanými, trpezlivo znášať ťažkosti a slúžiť Jeho vznešenému Prahu. Pokiaľ sa im dostane milostivej pomoci a získajú tieto prídomky, bude im udelené víťazstvo z neviditeľného Bahovho Kráľovstva. V tento deň majú rady, ktoré konzultujú, najväčší význam a sú životne dôležité. Poslušnosť voči nim je zásadná a povinná. Ich členovia sa musia spolu radiť takým spôsobom, aby nevznikla žiadna zámienka ku pocitom trpkosti alebo sváru. Toto sa dá dosiahnuť vtedy, keď každý člen s absolútnou slobodou vyjadrí svoj názor a predloží svoje dôvody. Ak by mu niekto protirečil, nesmie sa v žiadnom prípade cítiť dotknutý, pretože pokiaľ sa záležitosti úplne neprekonzultujú, nemôže sa objaviť správna cesta. Žiarivá iskra pravdy vznikne iba po tom, čo sa stretnú rozličné názory. Ak je po diskusii možné prijať jednomyseľné rozhodnutie, je všetko v poriadku. Ak by však, božechráň, vznikli rozdielnosti v názoroch, musí prevládnuť väčšina hlasov. (‘Abdu’l‑Bahá, Selections from the Writings of ‘Abdu’l‑Bahá)

Prvou podmienkou je absolútna láska a súlad medzi členmi rady. Nesmie sa medzi nimi objaviť ani stopa po odcudzenosti a musia medzi sebou prejavovať Božiu jednotu, pretože sú vlnami jedného mora, kvapkami jednej rieky, hviezdami jedného neba, lúčmi jedného slnca, stromami jedného sadu, kvetmi jednej záhrady. Ak sa nedostaví súlad myšlienok a absolútna jednota, stretnutie treba zrušiť a rada vyjde nazmar. Druhá podmienka: Keď sa stretnú, musia sa obrátiť ku Kráľovstvu na výsostiach a požiadať o pomoc z Ríše slávy. Potom musia začať s najväčšou oddanosťou, zdvorilosťou, dôstojnosťou, starostlivosťou a umiernenosťou vyjadrovať svoje názory. Ohľadne každej záležitosti musia hľadať pravdu, a nie trvať na svojich názoroch, pretože tvrdošijnosť a zotrvávanie na vlastných názoroch vedie nakoniec ku nezhodám a sporom a pravda ostane skrytá. Ctení členovia musia s úplnou slobodou vyjadrovať svoje myšlienky a v žiadnom prípade nikto nesmie znevažovať myšlienku niekoho iného, naopak musí s umiernenosťou objasniť pravdu a pokiaľ by vyvstali rozdielnosti v názoroch, musí prevládnuť väčšina hlasov a všetci musia poslúchnuť a podriadiť sa väčšine. Opäť, nie je dovolené, aby niekto z ctených členov, či už počas stretnutia alebo po ňom, namietal voči nejakému predtým prijatému rozhodnutiu alebo ho kritizoval, aj keby to rozhodnutie nebolo správne, pretože takáto kritika by zabránila tomu, aby sa akékoľvek rozhodnutie uviedlo do platnosti. V krátkosti, ak sa akákoľvek vec dohodne v harmónii a s láskou a čistotou motívu, jej výsledkom bude svetlo. A ak by prevládla najmenšia stopa odcudzenia, výsledkom by bola temnota nad temnotu…Ak sa bude na toto dbať, táto rada bude pochádzať od Boha, ale inak povedie k chladu a odcudzeniu, ktoré pochádzajú od Zlého. Diskusia sa musí obmedziť na duchovné záležitosti, ktoré sa týkajú vzdelávania duší, výchovy detí, podpory chudobným, pomoci slabým vo všetkých triedach na svete, láskavosti ku všetkým národom, rozširovania Božích vôní a velebenia Jeho Svätého Slova. Ak sa budú snažiť tieto podmienky spĺňať, bude im udelená milosť Ducha Svätého a táto rada sa stane stredom Božských požehnaní, zástupy Božského utvrdenia im prídu na pomoc a každým dňom budú získavať nový prílev Ducha. (‘Abdu’l‑Bahá, Selections from the Writings of ‘Abdu’l‑Bahá)

Povinnosti tých, ktorých si priatelia slobodne a vedome zvolili za svojich predstaviteľov, nie sú o nič životne dôležitejšie a záväzné, ako povinnosti tých, ktorí ich zvolili. Ich úlohou nie je prikazovať, ale konzultovať, konzultovať nielen medzi sebou, ale čo najviac s priateľmi, ktorých reprezentujú. Nesmú samých seba považovať za nič iné, než za vybrané nástroje pre účinnejšiu a dôstojnú prezentáciu Božej veci. Nikdy by sa nemali o sebe domnievať, že sú ústrednými ozdobami tela veci, svojou podstatou nadradenejší druhým, čo sa týka schopností alebo hodnoty, a jedinými propagátormi jej učenia a princípov. Ku svojej úlohe musia pristupovať s absolútnou pokorou a úsilím, s otvorenou mysľou, s vysokým zmyslom pre spravodlivosť a povinnosť, nezaujatosťou, umiernenosťou, úplnou oddanosťou blahobytu a záujmom priateľov, veci a ľudstva, aby si získali nielen dôveru a skutočnú podporu a rešpekt tých, ktorým slúžia, ale aj ich skutočnú úctu a náklonnosť. Neustále sa musia vyhýbať duchu exkluzivity, atmosfére tajnostkárstva, zbaviť sa postoja dominancie, vo svojich rozpravách sa vyhýbať všetkým formám predsudkov a vášne. V rámci rozvážnosti by sa mali priateľom zdôverovať, oboznamovať ich so svojimi plánmi, zdieľať s nimi svoje problémy a obavy a radiť sa s nimi. A keď príde čas rozhodnúť sa, mali by najskôr pokojne, dychtivo a srdečne konzultovať a potom sa modliť k Bohu a s úprimnosťou a istotou a odvahou zaznamenať svoj hlas a poslúchnuť hlas väčšiny, o ktorom nám Majster hovorí, že je to hlas pravdy, ktorý sa nikdy nesmie spochybňovať a vždy sa musí s celým srdcom dodržať. Tohto hlasu sa priatelia musia z celej sily držať a považovať ho za jediný prostriedok, ktorý môže zabezpečiť ochranu a pokrok veci. (Shoghi Effendi, Bahá’í Administration)