Miestna duchovná rada

Záležitosti bahájskeho spoločenstva na miestnej úrovni spravuje miestna duchovná rada. Každá miestna duchovná rada má deväť členov, ktorí sú volení na obdobie jedného roka. Rovnako ako aj ostatné volené bahájske inštitúcie, rada funguje ako jeden orgán a rozhodnutia prijíma počas procesu konzultácie.

Úlohou miestnej duchovnej rady je zabezpečovať duchovnú výchovu detí a mladých ľudí, posilňovať duchovnú a sociálnu štruktúru života bahájskeho spoločenstva, zhodnocovať a využívať zdroje spoločenstva a zaistiť, aby členovia spoločenstva mohli svojou energiou a talentom prispievať k pokroku. Miestna duchovná rada je tiež zodpovedná za organizovanie sviatku devätnásteho dňa, ktorý tvorí jadro bahájskeho spoločenského života. Počas sviatku devätnásteho dňa sa priatelia žijúci v konkrétnej oblasti stretnú, aby sa spoločne pomodlili a konzultovali, predostreli miestnej duchovnej rade svoje návrhy a dozvedeli sa od rady potrebné informácie.

Okrem toho sa miestna rada zaoberá aj blahom širšieho spoločenstva. ‘Abdu’l‑Bahá napísal, že diskusie miestnej duchovnej rady „sa musia zaoberať duchovnými záležitosťami, ktoré sa týkajú vzdelávania duší, vyučovania detí, podporovania chudobných, pomáhania slabým vo všetkých triedach vo svete, láskavosti ku všetkým ľuďom, rozširovania Božích vôní a velebenia Písma svätého.“ ¹

Miestna duchovná rada je volená každý rok tajným hlasovaním. Oprávnení voliť sú všetci baháji starší ako 21 rokov. Mali by tak urobiť v duchu modlitby. Každý volič vyberie zo spoločenstva deväť dospelých ľudí, o ktorých si myslí, že najlepšie dokážu slúžiť v tejto pozícii. Nepoužíva sa žiadny pripravený volebný lístok ani žiadny iný systém nominácií a niet stopy po volebných kampaniach, agitácii či propagande.

Služba v miestnej duchovnej rade je považovaná za privilégium, no nie také, ktoré by ľudia vyhľadávali. Jedná sa o zodpovednosť, ku ktorej môže byť človek povolaný kedykoľvek. O vlastnostiach tých, ktorí sú povolaní na určité obdobie slúžiť v rade, ‘Abdu’l‑Bahá píše: „Základné predpoklady vzťahujúce sa na tých, ktorí sa spoločne radia, sú čistota motívu, oslňujúca žiara ducha a odpútanosť od všetkého okrem Boha. Musia byť priťahovaní Jeho božskými vôňami, prejavovať skromnosť a pokoru medzi Jeho milovanými, trpezlivo znášať ťažkosti a slúžiť Jeho vznešenému Prahu.“ ² Ohľadne ich konzultácie vraví: „Prvou podmienkou je absolútna láska a súlad medzi členmi rady.“ „Nesmie sa medzi nimi objaviť ani stopa po odcudzení a musia prejavovať medzi sebou Božiu jednotu,“ pokračuje, „pretože sú ako vlny jedného mora, kvapky jednej rieky, hviezdy jedného neba, lúče jedného slnka, stromy jedného sadu, kvety jednej záhrady.“ ³ Radí, že členovia musia vyjadrovať svoje názory „s najväčšou oddanosťou, zdvorilosťou, dôstojnosťou, starostlivosťou a umiernenosťou“ a upozorňuje, že ich úlohou je „hľadať pravdu,“ a nie „trvať na svojich názoroch,“ pretože „zotrvávanie na vlastných názoroch vedie nakoniec ku nezhodám a hádkam a pravda ostane skrytá.“ ⁴ Ďalej každému zakazuje znevažovať myšlienku niekoho iného a vraví, že členovia nesmú dovoliť, aby sa medzi nimi objavili trpké pocity. „V krátkosti,“ vraví, „ak sa akákoľvek vec dohodne v harmónii a s láskou a čistotou motívu, jej výsledkom bude svetlo. A ak prevládne najmenšia stopa odcudzenia, výsledkom bude najtemnejšia tma.“ ⁵