Citáty

Úvodný výber pasáží z bahájskych spisov týkajúci sa ústrednej témy božského zákona.

Zvrchovanú príčinu stvorenia sveta a všetkého, čo v ňom je, predstavuje to, aby človek spoznal Boha. Na večnosť dospel ku všetkému dobrému každý, koho v tento deň vedie vôňa plášťa Jeho milosrdenstva, aby získal prijatie v nepoškvrnenom Príbytku, čím je postavenie predstavujúce uznanie Zdroja božského prikázania a Úsvitu Jeho zjavenia. Keď toto vznešené postavenie dosiahne, na každej duši spočíva dvojaká povinnosť. Jednou je byť neochvejným vo Veci – natoľko neochvejným, že keby sa jej všetky národy sveta pokúsili zabrániť v tom, aby sa obrátila k Zdroju zjavenia, neboli by toho schopné. Druhou je dodržiavanie božských nariadení, ktoré vytryskli z prameňa Jeho nebom vedeného Pera. Pretože poznanie Boha zo strany človeka sa nemôže plne a primerane rozvinúť bez toho, aby dodržiaval všetko, čo mu prikázal a ustanovil v nebeskej Knihe. (Bahá'u’lláhove tabuľky zjavené po Kitáb-i-aqdas, str. 253)

Zámerom náboženstva zjaveného z nebies svätej vôle Božej je ustanoviť jednotu a súlad medzi národmi sveta. Neučiňte ho príčinou rozkolov a sporov. Náboženstvo Boha a Jeho božské zákony sú najsilnejším nástrojom a najistejším zo všetkých prostriedkov na to, aby medzi ľuďmi svitlo svetlo jednoty. Pokrok sveta, rozvoj národov, pokoj ľudí a mier pre všetkých, ktorí prebývajú na zemi, to všetko patrí medzi zásady a nariadenia Božie. (Bahá'u’lláhove tabuľky zjavené po Kitáb-i-aqdas, str. 131)

Ó vy, národy sveta! S istotou vedzte, že Moje prikázania predstavujú medzi Mojimi služobníkmi lampy Mojej láskyplnej prozreteľnosti a pre Moje stvorenia sú kľúčmi Môjho milosrdenstva. Tak to bolo zoslané z nebies vôle vášho Pána, Pána zjavenia. Hoc’ by niekto vlastnil poklady zeme, keby zakúsil ľúbeznosť slov, ktoré ráčili vysloviť pery nadovšetko Milosrdného, všetky poklady do jedného by odvrhol, aby mohol obraňovať pravdivosť čo i len jedného z Jeho prikázaní žiariacich nad Úsvitom Jeho štedrej starostlivosti a láskyplnosti. (Bahá’u’lláh, Najsvätejšia kniha, Kitáb-i-aqdas, str. 28)

Vrav: Pravá sloboda spočíva v tom, že sa človek podrobí Mojim prikázaniam, i keď ich málo znáte. Keby ľudia dodržiavali to, čo sme im z nebies zjavenia zoslali, určite by dospeli k dokonalej slobode. Šťastný je ten, kto porozumie zámeru Boha vo všetkom, čo zjavil z nebies Svojej vôle prenikajúcej všetkým stvoreným. Vrav: Slobodu, ktorá vám prospieva, nemožno nájsť nikde inde než v úplnej službe Bohu, Večnej pravde. Každý, kto jej ľúbeznosť zakúsi, odmietne ju zameniť za všetko vlastníctvo zeme i nebies. (Bahá’u’lláh, Najsvätejšia kniha, Kitáb-i-aqdas, str. 68)

Zaiste pre všetko existuje všezahrňujúca múdrosť, predovšetkým pre význačné a dôležité záležitosti života. Vrcholná a najdôležitejšia udalosť v ľudskom svete je príchod Prejavu Božieho a zostúpenie zákona Božieho. (‘Abdu’l-Bahá, The Promulgation of Universal Peace)

Zákon Boží sa delí na dve časti. Jedna tvorí základ všetkých duchovných vecí – to jest týka sa duchovných cností a božských vlastností. Táto sa nemení ani neupravuje. Je najsvätejšia zo svätých, je podstatou Zákona Adama, Noeho, Abraháma, Mojžiša, Mohameda, Bába a Bahá'u'lláha. Trvalo existuje a je ustanovená vo všetkých prorockých cykloch. Nikdy nebude zrušená, pretože predstavuje duchovnú, a nie materiálnu pravdu. Patrí k nej viera, poznanie, istota, spravodlivosť, zbožnosť, poctivosť, dôveryhodnosť, láska k Bohu, zhovievavosť, čistota, odpútanie, pokora, miernosť, trpezlivosť a stálosť. Preukazuje milosť chudobným, obraňuje utláčaných, dáva úbohým a povznáša padnutých.

Tieto duchovné vlastnosti, tieto večné nariadenia nebudú nikdy zrušené. Nie, budú trvať a ostanú platné na veky vekov. Tieto ľudské cnosti sa budú obnovovať v každom z rozličných cyklov. Pretože na konci každého cyklu sa duchovný Zákon Boží – to jest ľudské cnosti – stráca a ostáva iba forma... Druhá časť Božieho náboženstva, ktorá sa týka materiálneho sveta a do ktorej patrí pôst, modlitba, formy uctievania, manželstvo a rozvod, zrušenie otroctva, legálne procesy, uzatváranie obchodov, odškodnenie za vraždu, násilie, krádež a zranenia, táto časť Božieho zákona, ktorá sa týka materiálnych vecí, sa modifikuje a mení v každom prorockom cykle v súlade s potrebami daného veku. (‘Abdu’l-Bahá, Some Answered Questions, p. 47–48)

Ľudské šťastie predstavuje hlavný zámer a základný cieľ uloženia mocných zákonov a ustanovenia význačných princípov a inštitúcií zaoberajúcimi sa každým aspektom civilizácie. A ľudské šťastie spočíva iba v približovaní sa ku prahu nadovšetko Mocného Boha a v zaistení pokoja a blahobytu každého jednotlivca ľudskej rasy, vysoko postaveného rovnako ako nízko postaveného. A najvyššími prostriedkami k dosiahnutiu týchto dvoch cieľov sú vynikajúce vlastnosti, ktorými je ľudstvo obdarené. (‘Abdu’l-Bahá, The Secret of Divine Civilization)