Pokora a dôvera

Potrebujeme dôverovať Bohu, aby sme sa mohli duchovne rozvíjať a prispievať k spoločenskému pokroku. Táto dôvera nám prinesie istotu, že naše úsilie pritiahne božské utvrdenia. Sebavedomé konanie však vyžaduje pokoru. Bahá’u’lláh vraví: „Pokora človeka povznáša do nebies slávy a moci, kým pýcha ho privádza do hlbín úbohosti a poníženia.“ Skutočná pokora neplodí pasivitu alebo nečinnosť a nemala by sa zamieňať s nedostatkom motivácie. Pokora a dôvera v Boha vnášajú do duchovného života neochvejnosť a radosť.

Nikdy sa nesmie nad nikoho povyšovať, z tabuľky srdca musí zmyť každú stopu pýchy a márnosti, musí ľnúť k trpezlivosti a odovzdanosti, musí zachovávať mlčanie a zdržiavať sa planých rečí. Bahá’u’lláh, Kniha istoty, Kitáb-i-íqan, str. 127

Každá duša, ktorá v tento deň pokorne kráča s Bohom a ľne k Nemu, vybadá, že je obdarená cťou a slávou všetkých dobrých mien a postavení. Výber z Bahá’u’lláhových spisov, LXXXII

Žiaden človek nedospeje k brehom oceánu pravého porozumenia, pokiaľ sa neodpúta od všetkého, čo je v nebesiach i na zemi. Posväťte si duše, ó vy, národy sveta, aby ste mohli dosiahnuť postavenie, ktoré vám Boh určil, a vstúpiť tak do svätostánku, ktorý bol vďaka pôsobeniu Prozreteľnosti vztýčený v nebeskej klenbe Bayánu.

Podstata týchto slov je: Tí, ktorí kráčajú chodníkom viery, tí, ktorí prahnú po víne istoty, sa musia očistiť od všetkého pozemského – uši od planých rečí, myseľ od márnivých predstáv, srdce od svetských záľub, oči od pominuteľného. Mali by vložiť dôveru v Boha a, pevne sa Ho pridržiavajúc, kráčať Jeho cestou. Bahá’u’lláh, Kniha istoty, Kitáb-i-íqán, str. 23

Ó SYNU ČLOVEKA! Čo i by si preletel nesmiernosťou vesmíru a poprechodil šíravou nebies, pokoj predsa nenájdeš, pokým sa nepodrobíš Našim príkazom a nepokoríš sa pred Našou tvárou. Bahá'u’lláh, Skryté slová, z arabčiny, č. 40

Ó SLUŽOBNÍK MÔJ! Vysloboď sa z pút tohto sveta a svoju dušu vypusti z väzenia ega. Chop sa príležitosti, pretože sa ti už viac nenaskytne. Bahá'u’lláh, Skryté slová, z perzštiny, č. 40

Pokora človeka povznáša do nebies slávy a moci, kým pýcha ho privádza do hlbín úbohosti a poníženia. Bahá'u’lláh, Epištola Synovi Vlka, str. 41

Nežiaľ nad tým, čo ťa postihlo, ale vlož svoju úplnú dôveru v Boha, nadovšetko Mocného, Vševediaceho, Múdreho. Postav si dom na pevnom základe božských výrokov a chváľ svojho Pána. Vskutku, On ti postačí viac než všetky národy sveta. Bahá'u’lláh, The Summons of the Lord of Hosts

Ó dôverujte Bohu, pretože Jeho štedrosť je večná a v Jeho požehnania, pretože sú znamenité! Ó vložte vieru v nadovšetko Mocného, pretože nezlyháva a Jeho božstvo trvá naveky! Jeho Slnce neustále svieti a Oblaky Jeho milosti sú plné vôd súcitu a zalieva nimi všetkých, ktorí Mu dôverujú. Jeho osviežujúci Vánok neustále prináša na svojich krídlach liečenie pre vyprahnuté ľudské duše! ‘Abdu’l‑Bahá, Pařížské rozmluvy

(Sebaláska) je zvláštna črta a je príčinou deštrukcie mnohých dôležitých duší vo svete. Ak má človek všetky dobré vlastnosti, ale je sebecký, všetky ostatné cnosti vyblednú alebo sa stratia a nakoniec bude ešte horší. Tablets of ‘Abdu’l‑Bahá, 1. časť, str. 136