Význam náboženstva

Náboženstvo, píše Bahá’u’lláh, je „hlavným nástrojom na ustanovenie poriadku na zemi a pokoja medzi národmi.“ ¹

„Či nie je cieľom každého zjavenia,“ pýta sa, „aby úplne zmenilo povahu ľudstva, čo sa prejaví i navonok, i vo vnútri a čo ovplyvní vnútorný život aj vonkajšie pomery?“ ²

Po príchode Božieho Prejavu nastane vo svete výnimočný pokrok. Jeho učenie, siahajúc ku koreňom ľudskej motivácie, prebudí v celých populáciách schopnosť prispievať k pokroku civilizácie do takej miery, aká dovtedy nebola možná. Vo všetkých oblastiach ľudského úsilia podnecuje úžasné úspechy a evokuje vo Svojich nasledovníkoch výnimočné hrdinské vlastnosti, sebaobetovanie sa a sebadisciplínu. Vytvára sa univerzálny právny kódex a systém inštitúcií, ktoré spájajú ľudí do väčších a komplexnejších spoločenstiev.

A tak má náboženstvo, ako hnacia sila civilizačného procesu a primárny činiteľ ľudského rozvoja, schopnosť živiť morálny charakter a do hĺbky ovplyvňovať spoločenské vzťahy.

Učenie, ktoré Prejavy Božie postupne zjavujú ľudstvu, je „obdarené takou mocou, že dokáže vniesť život do každej ľudskej schránky.“ ³ Prijatím tohto učenia môže dôjsť k prevratnej zmene starého myslenia a učenie prispieva k novému chápaniu na najhlbších úrovniach vierovyznania. No vieru musí sprevádzať úprimné úsilie „preniesť to, čo bolo zapísané, v skutočnosť a činy.“ ⁴

Tým, že pravý veriaci plne prijme duchovné učenie a praktizuje ho, privádza ho k „úprimnosti zámeru, k vyššiemu zámeru, k čistote a nepoškvrnenosti cti, k bezbrehej láskavosti a súcitu, k dodržiavaniu dohôd, ktoré uzavreli, k záujmu o práva druhých, k veľkorysosti, ku spravodlivosti v každom aspekte života, k ľudskosti a filantropii, k chrabrosti a neutíchajúcemu úsiliu slúžiť ľudstvu.“ ⁵

Náboženstvo tiež poskytuje učenie a zjednocujúcu silu, vďaka ktorej môžu celé spoločnosti dosiahnuť poriadok a stabilitu. A je to práve Božie Slovo samotné, ktoré „si môže nárokovať tú poctu, že mu bola udelená schopnosť takej nesmiernej a ďalekosiahlej zmeny.“ ⁶

Trvalú zmenu nemožno uskutočniť bez jednoty a zhody „a dokonalým prostriedkom podnecujúcim priateľstvo a jednotu je pravé náboženstvo.“ ⁷ Musí „zjednocovať všetky srdcia a z tváre zeme vyhladiť príčiny vojen a hádok, splodiť duchovnosť a každému srdcu priniesť život a svetlo.“ ⁸

Skutočnosť, že náboženstvo je nepostrádateľné pre spoločenský poriadok, sa opakovane prejavila jeho priamym účinkom na zákony a morálku. Keď sa lampa náboženstva zatieni, výsledkom je zmätok a rozruch a „svetlo nestrannosti a spravodlivosti, pokoja a mieru prestane žiariť.“ ⁹

Rozdelenia ľudí a konflikty medzi nimi, spôsobené v mene náboženstva, sú v protiklade s jeho pravou podstatou a zámerom. „Ak sa náboženstvo stane príčinou averzie, nenávisti a rozporov, je lepšie takéto náboženstvo opustiť. Odvrátiť sa od takého náboženstva by predstavovalo vykonať vskutku náboženský skutok,“ ¹⁰ povedal ‘Abdu’l-Bahá. „Náboženstvo, ktoré nie je príčinou lásky a jednoty, nie je náboženstvo.“ ¹¹